Komplexné riešenia pre Vašu záhradu

Vertikálny rez trávnika

Vertikutačné stroje (tzv. vertikutátor), je stroj, ktorý má vertikálne nože pripevnené na kotúči stroja a režú trávnik zvisle do hĺbky 5 mm. Vertikutácia je proces odstraňovania trávnej plste, ktorá vzniká na spodnej strane trávnika ukladaním odumretých zvyškov trávy. Táto trávna plsť zabraňuje prenikaniu čerstvého vzduchu ku korienkom trávy a zároveň zabraňuje prenikaniu vlhkosti. Vertikutáciou trávnika umožníme ľahšie vnikanie hnojív do pôdy, ktoré v dôsledku splstnateného trávnika nepreniknú až ku koreňom pôdy. Ďaľším dôvodom vertikutácie je potlačenie dvojklíčnolistových burín, ktoré sa opätovným rezom zničia.
Najideálnejším obdobím na vertikutáciu je jar pred vegetáciou a na jeseň pred zimou (2x ročne).

Aerifikácia (prevzdušnenie trávnika)

Je to operácia nevyhnutná pri intenzívne ošetrovaných trávnikoch (regenerácia trávnikov). Do trávnika sa robia otvory pomocou dutých valcovitých hrotov. Týmito sa vypichujú otvory do pôdy do hĺbky 60 – 80 mm ktoré sa vyhrabú a odvezú. Hustota otvorov sa volí podľa zhutnenia pôdy. Týmto spôsobom sa môže trávnik čiastočne regenerovať tak, že sa otvory zasypú humusovitou zeminou s jemnou hrudkovitou štruktúrou. Pokiaľ je zemina príliš ílovitá je možné vylepšiť jej štruktúru zasypaním otvorov pieskom alebo pieskovitou zeminou s pridaním humusu.

Prihnojovanie

Častým kosením sa odoberá z trávnikov veľká časť organickej hmoty, čím sa odčerpávajú z pôdy živiny, ktoré musia byť pravideľne dopĺňané. Prihnojovať by sa malo zásadne kombinovanými hnojivami kde pomer základných živín N:P:K je 6:2:3.
Doporučujeme hnojiť v 3-4 dávkach počas vegetačného obdobia a to marec apríl (20-25% ročnej dávky), jún (20-25% ročnej dávnky) a september (30-35% ročnej dávky) zbytok prípadne koncom októbra. Hnojivo musí byť rozmetené po ploche pravidelne, najvhodnejšia doba je pred dažďom alebo potom treba plochu intenzívne zavlažiť, prípadne možete použiť aj hnojivovú zálievku. Nemalo by sa hnojiť za prudkého slnka, alebo keď je porast príliš mokrý.
Existujú jarné hnojivá a jesenné hnojivá s rôznym % zastúpením N:P:K, pretože trávnik potrebuje na regeneráciu iný pomer N:P:K a na prípravu na zimu iný. V jarnom období je vhodné používať hnojivá s vyšším obsahom N a na jeseň s vyšším obsahom P. Počas roka treba používať hnojivá s postupným a divhodobým uvoľňovaním živín, ktoré obsahujú živicové obaly a tak zabraňujú vyplavovaniu dusíka.

Pieskovanie a humusovanie

Je vo väčšinu prípadoch náväzné na aerifikáciu. Dochádza k čiastočnej výmene pôdy. Piesok a humus sa používajú na zasypanie otvorov po aerifikácií. Najčastejšie sa používa čistý riečny piesok hrubozrnný na prevzdušnenie pôdy. Piesok ma viacero funkcií (robí trávnik pevnejším, zlepšuje jeho prevzdušnenie a tým pádom schopnosť prijímať živiny a vodu). Humusovaním pôdy je možné trávnik čiastočne pohnojiť.
Najideálnejšie po aerifikácií je vytvorenie zmesy – piesok, humus, hnojivo.

Regenerácia poškodených plôch

Najčastejšie sa regenerujú poškodené plochy výmenou za hotový trávny koberec. Tento spôsob umožňuje najrýchlejšiu regeneráciu. Ak však je tých plôch veľa, trávnik sa môže zrotavátorovať na poškodených plochách, doplniť humusovú zeminu, zahnojiť a podsypať trávnou zmesou, ktorá však musí byť taká istá ako tá ktorú máte na celej ploche. Potom je vhodné plochy zavalcovať a intenzívne zavlažovať po dobu kým nezačne tráva klíčiť.

Kosenie - základná údržbová operácia

Kvalita kosenia rozhoduje o kvalite trávnikov a kvalita zase o ich vzhľade. Početnosť kosenia závisí od typu trávnika (napr. účelová lúka, parkové trávniky, kobercové trávniky atď.)

Hlavné zásady pri kosení trávnikov:

• dodržať správnu výšku kosenia trávnika, nikdy neodkosiť viac ako 1/3 listovej plochy, vtedy si trávnik dokáže ponechať tú správnu vlhkosť a nevysychá
• rez musí byť hladký, rovný – dôležité pri nízko kosených trávnikoch
• pri nízko kosených trávnikoch potrebuje trávnik viac výživy inak riedne a machovatie
• dobré je aj striedať smer kosenia
• okrasné trávniky (vysievané, kobercové) – kosíme 1-2x týždenne na výšku 2-3cm
• na jar a jeseň kosíme 1x v priebehu dvoch týždňov

Kosenie novozaložených trávnikov

• kosenie novozaloženého trávnika uskutočňujeme pri výške cca 80–100 mm (zruba po 3-4 týždňoch ak je vysievaný trávnik ak kobercový podľa výšky)
• výšku znižujeme maximálne o 1/3 z celkovej dĺžky rastlín
• prvým kosením zlikvidujeme viac ako 90% jednoročných burín, ktoré vzídu súčasne s osivom tráv, ak zakladáme trávnik výsevom (buriny z pôdnej zásoby)
• po treťom kosení novozaložený trávnik môžeme kosiť už na požadovanú výšku
• ďalšie kosenie opakujeme podľa typu trávnika a prírastku trávnej hmoty v priemere 1–2krát týždenne

Malé plochy: kosenie pomocou záhradnej kosačky, krovinorezu
Veľké plochy: malotraktor, mulčovač

Zavlažovanie

Trávny porast k vytvoreniu 1kg sušiny potrebuje asi 400 l vody. Pri intenzívnych trávnikoch to predstavuje 1000 – 1200 mm zrážok za vegetačné obdobie. Zavlažovanie teda regulujem podľa množstva spadnutých zrážok. Zavlažovanie menej časté vo výdatnejších dávkach je pre trávniky vhodnejšie preto, lebo voda vnikne hlboko ku koreňom a vytvorí sa bohatý a pevný koreňový systém.

Odburiňovanie

Burinou v trávniku sa myslia okrem dvojklíčnolistových rastlín aj také druhy tráv, ktoré sú pre kvalitu určitého trávnika nežiadúce. Buriny v trávniku sa dajú ničiť dvomi spôsobmi buď chemicky, alebo mechanicky. Chemické ničenie burín je potrebné dôkladne uvážiť. Používajú sa najčastejšie selektívne herbicídy, ktoré ničia buriny dotykom (kontaktné), alebo prenikaním účinnej látky do rastlín jej nadzemnými časťami kde sú rozvádzané do celého organizmu rastliny (systémové). Mechanické ničenie burín predstavuje potláčanie burín vertikutáciou, častým kosením, vyhrabávaním trávnika ostrými hrabľami, vypichovaním jednotlivých burín.
Ak chceme burinu zničiť chemicky nikdy sa nesmie postrek aplikovať za veterného počasia a často treba postrek opakovať viac krát aby bol účinný.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Živočíšny škodcovia v trávniku sa prakticky nedržia. Larvy chrústov a krtov vyničíme väčšinou vyhrabávaním a odplašíme mechanizáciou. V trávniku sa môžu vyskytovať (chrústovce, dážďovky, hraboše, kováčiky, krt podzemný, hraboše, svrček poľný, typuľa ...atď).

Choroby v trávniku - Najčastejšou chorobou po roztopení snehu je pleseň snežná (fusarium nivale). Ide o hubovité ochorenie kde sa prvé príznaky môžu objaviť aj v zime. Prejavuje sa celkom odumretou plochou trávnika často pokrytá bielym, alebo ružovkastým myceliom.

Choroba zriedka ničí celé rastliny, preto nechemická ochrana spočíva vo vytvorení dobrých podmienok na regeneráciu porastu - vyhrabať odumretú plochu z trávnika, prevzdušniť poškodené miesta .V prípade silného napadnutia ošetriť fungicídom s účinnou látkou prochloraz, propiconazole, mancoze, trifloxystrobin, fenarimol. V prípade silného napadnutia urobiť dosev prázdnych miest.

Odporúča sa preventívne ošetrenie na jeseň s prípravkom s účinnou látkou azoxystrobin.

Ďaľšie možné choroby (hrdze, trávna múčnatka, lisotvé škvrnitosti, kôrnatka trávna, čarodejné kruhy).

Huby v trávniku: Pri malom výskyte húb nie je potrebné túto situáciu riešiť, pretože je to často spôsobené len kyslými dažďami, alebo premočením pôdy. Ak je však výskyt väčší, je vhodné trávnik ošetriť postrekom proti hubovým chorobám, do krhly zmiešať roztok a plochy poliať. Preliatie je potrebné opakovať v 2 týždňovom intervale (Novozir Mn 80, Previcur 607SL, Rovral Flo).

Mravce v trávniku: Nepríjemný hmyz, ktorý vytvára hromádky piesku. Dá sa voči nim bojovať vhodným insekticídom alebo pomocou prášku do pečiva rozsypať na hromádku ale za suchého počasia aby sme trávnik nezničili. Mravce spôsobujú často aj nerovnosti v trávniku a po ich zničení treba jednotlivé miesta povalcovať.

Postreky na buriny v trávniku a totálne ničenie burín

Pozor pred aplikáciou sa treba poradiť s odborníkmi !

Bofix - Selekívny herbicíd na ničenie odolných dvojklíčnolistových burín v okrasných trávnikoch. Bofix preniká do burín cez listy a účinné látky sú rýchlo translokované. Účinok prípravku sa prejaví už za niekoľko hodín. Spôsob účinku-systémový bofix spoľahlivo ničí: sedmokrásku obyčajnú, púpavu lekársku, skorocel kopijovitý, lipkavec obyčajný, pichliač roľný, pastiersku kapsičku, burinné ďateľoviny, pupenec roľný a veľa iných burín,vyskytujúcich sa v okrasných trávnikoch. Dávka na 3l vody, 40-60ml na plochu 100 m2.
Round up - Velmi účinný totálny herbicíd na ničenie burín. Dávkovanie 30ml na liter na 100 m2. Musí sa aplikovať priamo na burinu postrekom, hlavne na listovú čepeľ.

Nikdy neaplikovať za veterného počasia !

• Zásahy pri drevinách opadavých - tvarovanie korún stromov (výchovný rez a udržiavací rez), presvetľovanie korún (presvetľovací rez), zmladzovanie starých stromov a krov, pravidelný rez kvitnúcich krov, rez popínavých drevín
• Zásahy pri drevinách ihličnatých a vždyzelených - formovanie rastu korún, zabezpečenie zimnou vlahou, prípadne pri chúlostivých taxónoch zimná ochrana, udržiavanie stabilných podmienok pri vresoviskových drevinách
• Zásady pri drevinách popínavých - každoročný rez, zmladzovací rez, prerezávky
• Zásady pri drevinách pokryvných – zmladzovací rez, prerezávky
• Zásady spoločné pri viacerých kategóriách drevín - prebierka porastov, tvarovanie a rez živých plotov, ošetrovanie významných, dožívajúcich, prípadne poškodených stromov, obrábanie pôdy, odstránenie buriny, hnojenie, polievanie, odstraňovanie suchých konárov, ochrana voči chorobám a škodcom

• Výchovný rez pri stromovitých listnatých drevinách – robí sa hlavne v prvých rokoch po výsadbe stromov. Pri výchovnom reze sa jedná hlavne o zapestovanie pevnej koruny, u väčšiny treba očistiť kmeň od výmladkov a dvíhať korunu do takej výšky akú potrebujeme. Výhonky sa skracujú na 4-8 púčikov, čím je výhonov kratší tým ho skracujeme radikálnejšie. Pri zapestovaní je dôležité aby bol silný terminálny výhonok a divhší ako sú postranné. Keď sa vytvorí dvojitý terminálny výhonok je dobre slabší vyštiknúť kým je ešte mäkký, alebo ho vyrezať
• Opadavé stromy – najvhodnejšie rezať na jar, ešte skôr ako sa nalejú miazgou ale nesmú už po tom prísť nejaké výrazné mrazy. Rez, ktorý je prevedený v takomto období podporuje silný rast, ale môže sa počítať s tým, že sa zníži množstvo kvetov v nasledujúcom období preto napr. ak ide o kvitnúce stromy je vhodné počkať na rez až v lete
• Zásady udržiavacieho rezu – akýkoľvek rez pri starších stromoch je potrebné robiť uvážlivo. Napr. je často lepšie nepotrebné konáre odstrániť celé, ako ich skracovať, pretože odrezaný konár z bočných výhonov ľahšie dorastie do pôvodnej veľkosti
• Zásady presvetľovacieho rezu - spočíva hlavne v odstraňovaní suchých alebo krížiacich sa konárov. Napr. pri vzrastlých stromoch, ktoré presádzate je takýto rez nevyhnutný (kôli tomu, aby redukované korene dokázali vyžiť nadzemnú časť)

Pre kry je zásah zmladzovania biologicky odôvodniteľným pestovateľským zásahom, ktorým môžeme jednak predĺžiť vek kra a tiež môžeme zlepšiť jeho celkový vzhľad, zopakovať kvitnutie.

• Každoročný rez – Pri kvitnúcich kríkoch je dôležité a najefektívnejšie obdobie kvitnutia. Mnohé z nich musíme každoročne rezať, pokiaľ chcete dosiahnuť čo najväčší efekt. Spôsob rezu a obdobie závisí od taxónu a od toho, na akom dreve zakladajú dreviny kvetné púčiky
• Kry kvitnúce skoro na jar – kvitnú na vlaňajšom dreve. Pri takýchto drevinách robíme v zime iba presvetľovací rez. Hlavný rez sa robí v druhej polovici mája aby sa mohli do zimy vytvoriť nové kvetuschopné konáriky (Viburnum, Forsythia, Lonicera, Spirea, Jasminum, Amygladus, Cytisus, Cornus)
• Kry kvitnúce na starom aj vlaňajšom dreve- skracujeme im na jar výhonky až o 1/3, aby mohli vytvoriť nové silné výhonky. Patria sem (Rosa, Sorbus, Crataegus, Berberis)
• Kry kvitnúce na jar alebo začiatkom leta - režeme hneď po odkvitnutí pokiaľ sú na nich staré, alebo suché konáre, alebo je potrebné preriediť prehustenú korunu. (Cotoneaster, Deutzia, Syringa, Berberis, Kolkwitzia)
• Kry kvitnúce v lete alebo na jeseň - kvitnú na jednoročných výhonoch. Režeme ich v predjarí na 2–3 púčiky hlboko, aby vytvorili čo najviac jednoročných prútov (Budiviveia, Caryopteris, Hypericum). Pri kroch, ktoré nemajú nápadné kvetenstvo bršlen, alebo vtáčí zob môžeme previesť rez skoro na jar

Pri týchto drevinách sa treba orientovať hlavne na odstránenie konárov, ktoré rastú nežiadúcim smerom a vybočujú z charakteristického habitusu koruny.
Zmladzovacie rezy znášajú iba (Taxus, Buxus, ...).

• Trpasličie formy ihličnatých drevín alebo bonsaje – môžu byť udržiavané v kompaktnejšom vzraste príležitostným zaštipovaním nových prírastkov
• Zabezpečenie zimnej vlahy pri drevinách ihličnatých a vždyzelených

Niektoré popínavé dreviny je potrebné zmladzovať pravidelne, hlavne pre vytvorenie bohatého kvitnutia. Doba rezu sa prevádza podľa doby kvitnutia. Rastliny, ktoré kvitnú na nových výhonoch musíme rezať (strihať) v zime, alebo veľmi skoro na jar, aby mohli vytvoriť silné výhonky s kvetnými púčikmi.

• Zmladzovací rez – závisí od toho za akým účelom a kde máme popínavé rastliny vysadené. Napr. vždyzelený brečtan, ktorý tvorí živý plot musíme rezať 2x do roka. Ostatným sa robí rez len vtedy ak majú prebytočné množstvo hmoty.

Predovšetkým treba udržiavať kyslé PH a vzdušnú vlhkosť. Záhony polievať mäkkou vodou (dažďovú alebo ju jemne okysľujeme). Rastliny potrebujú polotieň, alebo rozptýlené svetlo.

• Rhododendrony, Vresy, Azalky

Prerieďujú sa v prehustených partiách tak, že časti drevín sa zrežú až k zemi.

• Po založení musíme živý plot nízko rezať aj vtedy, keď chceme vypestovať vysoké živé ploty
• Rez robíme do kónického tvaru, aby vrchné konáriky, ktoré rastú rýchlejšie netienili spodné pomalšie rastúce konáriky
• Striháme minimálne 2x ročne na jar (máj, jún) a v neskorom lete (júl, august)
• Živé ploty ktoré kvitnu striháme po odkvitnutí

• Všetky trávy trstnaté a výbežkaté, ktorým na zimu usychajú listy, striháme na jar
• Rez treba vykonať ešte pred rašením nových listov
• Odstraňujeme všetky suché listy skrátením o 5-15 cm
• Cez vegetáciu keď niektoré trávy odkvitnú, treba ostrihať odkvitnuté sukvetia
• Nikdy nestrihať trávy na jeseň, v zime by zmrzli !
• V zime treba trávy zviazať aby sa pod váhou snehu nepoškodili

Záhony ruží potrebujú intenzívnu starostlivosť, čo spočíva v pravidelnom kyprení a odburiňovaní záhonov, pravidelnom zavlažovaní v suchých obdobiach leta, pravidelnom prihnojovaní (granulované hnojivá, tabletkové pomaly rozpustné hnojivá, hnojivá tekuté postrekom na list). Sú pomerne náchylné na hubové choroby a škodcov, preto by sa mali sledovať prípadne preventívne postrekovať. Odkvitnuté kvetenstvá by sa mali pre krásny vzhľad záhona v priebehu vegetačnej sezóny pravidelne odstraňovať.

• Jarný rez ruží - Najvhodnejšie obdobie na rez je pred pučaním, keď už nehrozí nebezpečenstvo nočných mrazov. Vo výhodnejších klimatických podmienkach to býva koncom marca, vo vyššie položených miestach až v polovici apríla. Pri skoršom reze veľké rozdiely denných a nočných teplôt veľmi nepriaznivo pôsobia na prebúdzajúce sa rastliny. Naopak, pri neskoršom reze sa posunie kvitnutie rastlín.
• Odstrániť všetky zamrznuté a suché výhonky
• Na rastline ponecháte 5-7 najlepších výhonkov, ktoré vyrastajú najbližšie k miestu očkovania
• Na silnejších výhonkoch ponecháme viacej púčikov ako na slabších
• Režete šikmo nad púčikom smerujúcim von
• Rezom odstraňujete staršie výhonky čím rastlinu zmladzujete a predivžujete jej životnosť
• Odstráňte všetky výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania

Hlavným cieľom ošetrovania kvetinových záhonov je udržať záhon v bezburinnom stave, zabezpečiť dostatok živín ku koreňom a dostatok vlahy.

• Letničky – frekvencia ošetrovania je najčastejšia, pretože väčšina letničiek má plytký koreňový systém a nie je schopná konkurovať burinám. Preto je nutné ich polievať (1200 – 1500 mm zrážok / rok), pravidelne odburiňovať, kypriť, prihnojovať. Letničky potrebujú takú zálievku aby bol premočený koreňový systém. Polievanie je dôležité v prvých týždňoch po výsadbe, kým sa letnička v pôde dobre zakorení. Zanedbaná zálievka môže spôsobiť to, že kvetenstvo zaschne a už sa do konca sezóny nespamätá. Hnojiť treba dusíkatými hnojivami. Pri niektorých letničkách treba odstraňovať suché kvetenstvo aby tvorba semien neodčerpávala živiny pre ďalšie kvitnutie, pri kobercových zase treba robiť tvarovanie rezom, aby bol zachovaný ich obrazec
• Cibuľoviny - Cibule sa vysádzajú do priepustnej, na živiny bohatej pôdy. Jarné cibuľoviny sadíme na jeseň, ideálne v čase keď slnečné lúče ešte dokážu zohriať záhony na optimálnu teplotu. Ostatné, neskôr kvitnúce cibuľoviny, sa môžu sadiť aj neskôr. Hĺbka výsadby by mala zodpovedať trojnásobnej výške cibuľky. Pred vysádzaním je vhodné do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Aby rástli do krásy, potrebujú pravidelnú výživu. Počas kvitnutia môžeme rastlinky zahnojiť a podporiť ich vitalitu. Cibule väčších druhov sadíme 15-30 cm od seba. Všetky cibule spomínaných rastlín, s výnimkou hľúz veternice, sú odolné voči zime a môžeme ich v zemi ponechať počas celého roka
• Trvalkové záhony – Nie sú tak náročné na údržbu, nakoľko trvalky sú schopné uložiť živiny do zásobných orgánov a sú schopné prežiť aj nepriaznivé obdobie sucha. Prešľachtené druhy trvaliek vyžadujú podobnú údržbu ako letničky. Pravidelne odburiňovať, kypriť, hnojiť. Odkvitnuté časti trvaliek je nutné rýchlo odstraňovať aby nedošlo k vysemeňovaniu a tak k potlačeniu rastu slabších jedincov. Niektoré trvalky ako napr. (Delphinium) je nutné v štádiu odkvitania zrezať až k zemi, aby ešte raz mohlo vyrásť. Pri trvalkách ako (Heliopsis, Coreopsis), podporíme bohatší kvet postupným odstraňovaním vyvíjajúcich sa semenníkov. Pri trvalkách, ktoré sú náročné na podiviehanie aplikujeme rez na začiatku vegetáciev štádiu pučania za účelom bohatšieho vetvenia, vytvorenia kompaktnejšieho habitusu
• Pri trvalkových záhonoch sa občas prevádza nastielanie mulčom
• Prešlachtené druhy trvaliek vyžadujú kôli stabilite oporu ku kolíkom
• Trvalky z teplejších oblastí je vhodné prikryť na zimu čečinou

• Hnojenie - Ide o hnojivá vyrábané priemyselne a vyznačujú sa väčšinou vysokou koncentráciou živín. Ich výhodou je, že sú presne dodržané množstvá živín, takže nehrozí predávkovanie. Na obale sú väčšinou uvedené percentuálne údaje o živinách. Prvé číslo je hodnota dusíka, druhé celkový obsah fosforu a tretie draslík. Magnézium sa udáva ako štvrté číslo. Medzi najznámejšie patria zásobné a vodorozpustné hnojivá. (Osmocote)
• Hnojivo na okrasné dreviny ENGO – 10g / 10 l vody, 1-2x ročne
• Zalievanie - Zalievať treba dôkladne, menej často a väčšou dávkou vody naraz, čo podporuje tvorbu koreňov v hlbšej pôdnej vrstve a umožňuje rastlinám prečkať bez ujmy aj divhšie obdobia sucha. Pri častom zalievaní menším množstvom vody sa prevlhčuje iba najvrchnejšia vrstva pôdy a rastliny korenia hneď pod povrchom v najrýchlejšie vysychajúcom prostredí
• Spôsob a častosť závlahy volíme nielen podľa pestovanej kultúry, ale aj podľa druhu pôdy v záhrade. Piesčitá pôda zadržiava vlahu oveľa menej než ostatné, preto treba polievať častejšie (viackrát týždenne) a je vhodné ju postupne zlepšovať organickými látkami a rašelinou zlepšujúcou nasiakavosť. Ílovitá pôda je zasa zlievavá, nepriepustná, vodu divho zadržiava, obsahuje málo pôdneho vzduchu, preto sa jej štruktúra zlepšuje pridávaním piesku a mechanickým prevzdušňovaním
• Zalievať treba zavčas rána, keď je pôda ešte chladná, alebo navečer. Pri nižších teplotách sa voda tak rýchlo neodparuje, lepšie a rovnomernejšie vsiakne a rastliny neutrpia tepelný šok. Ráno možno postrekovať po noci chladné rastliny aj na listy, ale pri večernom polievaní sa odporúča iba zálievka ku koreňom, aby rastlinám nezostali na noc mokré listy, čo by mohlo viesť k rozmnoženiu hubových chorôb v kultúrach
• Zalievame primeraným, nie príliš silným prúdom vody, aby sa vrchná vrstva pôdy nerozbahnila, lebo potom nie je schopná ďalej nasávať vodu a po vyschnutí sa na nej rýchlo vytvorí pôdny prísušok

Treba si v prvom rade všímať či nenastala situácia keď jeden druh rastliny prevláda nad ostatnými, pretože by ich mohol dusiť. Údržbu môžete vykonávať podľa potreby, počas celého rastového obdobia. Nežiaduce druhy by ste mali plieniť po častiach a často. Na jar minimálne každý týždeň. Nepoužívajte na presadbu pôdu s organickými zložkami, najideálnejšie je rastliny zasadiť do piesku či jemného dunajského štrku.
Lístie, ktoré Vám napadá do jazierka a pláva po jeho hladine pozbierajte alebo povysávajte, pretože po čase klesá a zväčšuje množstvo odpadového kalu hromadiaceho sa na dne nádrže. Ten by sa mal pravidelne odstraňovať.

V záhradných jazierkach sa trvalo hromadí odpadový kal. Občas by ste ich mali dôkladne vyčistiť, pretože inak si po niekoľkých rokoch všimnete, že sa charakteristické znaky nádrže zmenili – voda stmavne zakalí sa a rastliny a živočíchy ktorým sa predivým darilo začnú hynúť. Nádrž sa najlepšie čistí na jar, alebo začiatkom leta, pretože vtedy je voda teplejšia a príjemnejšie sa v nej pracuje.

Pokiaľ máte v jazierku ryby vylovte ich do nádoby (napr. čistého plastové kontajnera) kde bude voda z jazierka aby neutrpeli šok zmenou prostredia. V kontajneri sa musí voda pravidelne okysličovať, pretože inak by sa mohli ryby zadusiť. Začnite vyčerpaním vody. Použite ponorné čerpadivo s ohybnou hadicou a dávajte pozor aby voda tiekla do drenážneho systému alebo niekam, kde môže pomaly vsiaknuť. Počas klesania vody dávajte pozor na ryby, ktoré prípadne zostali v jazierku. Hneď ako odstránite vodu z jazierka vyberte kal vedrom alebo menšou nádobou. Veľký pozor treba dávať na fóliu v jazierku, preto nepoužívajte kovové ani ostré predmety a do jazierka vstupujte opatrne. Odstráňte väčšiu časť kalu, ale nie však všetok pretože kal obsahuje mikroskopické živočíchy a tak si vodný biotop zachová svoje pôvodné vlastnosti. Vodný kal môžete na nejakom mieste nechať uschnúť a prípadne sa môže použiť ako hnojivo. Poprezerajte rastliny ku ktorým máte prístup a následne kontrola čerpadiva, filtra, hadíc, UV lampy atď. Podľa potreby ich vyčistite alebo vymeňte. Najčastejšie sú zavápnené alebo je na nich usadený vodný kameň.

Keď sa ryby rozmnožia alebo vyrastú ich počet presiahne pôvodné plány (množstvo rýb na určitý počet l v jazierku), vylovte ich a preložte do inej nádrže. Najjednoduchšie sa ryby lovia v jesennom období kedy je voda studenšia a ryby plávajú pomalšie. V premnoženom rybníku sú ryby vystavované rôznym chorobám, vznikajúcich predovšetkým zo stresu.

Jazierko sa dá znovu napustiť cez hadicu vodou z vodovodu ale najlepšia je zachytené dažďová voda. Pred opakovaným vpúšťaním rýb do jazierka nechajte vodu odstáť (pretože voda z vodovodu môže obsahovať veľké množstvo chlóru) a dôležité je aby sa v jazierku ustálila teplota vody. Potom môžete do vody aplikovať štartovacie baktérie, ktoré vytvoria prirodzenejšie prostredie pre ryby. Keď dosiahnete rovnováhu v ekosystéme môžete ryby vpustiť do jazierka.